Budem sa snažiť dávať ich sem a dúfam že Vás to zaujme

tááák a bude tu pár pesničiek pre tých , ktorým  sa chce spať  ale oni nechcuuu spat :)pesnicky sa nachadzaju dole :)

Chybný citát je v skutočnosti pýchou a privilégiom vzdelaných. Sčítaný človek nikdy necituje presne, z dosť jasného dôvodu - je príliš sčítaný.
Hesketh Pearson, Common Misquotations (1934)

Kto nepozná minulosť, nechápe prítomnosť a netuší budúcnosť.

 

Čo človeka krášli nie je jeho krása, ani bohatstvo, ale ušľachtilá duša. Tá hľadí mu z oka, ozýva sa v jeho hlase a javí sa v každom jeho skutku.

 

 

 

Pre nevzdelaného človeka je prospešné čítať knihy s citátmi.
Sir Winston Churchill (1874 - 1965)

Nezáleží na tom, v akej situácii sa ocitneme, ale na tom, ako na ňu zareagujeme.

Aequam memento rebus in arduis servare mentem.
Hľaďže zachovať pokojnú myseľ v nešťastí.

Aeternum sub sole nihil.
Nič pod slnkom nie je večné.

Aliter in theoria, aliter in praxi.
Inak v učení, inak v skutočnosti.

Alium silere quod voles, primus sile.
O čom budeš chcieť, aby iný mlčal, o tom ty prvý mlč.

Amicum raro invenis, cito amitiis.
Priateľa zriedka nachádzaš, no chytro strácaš.

Aurum destructor vitae princepsque malorum.
Zlato – ničiteľ života a pôvodca nešťastí.

Ave imperator, morituri te salutant!
Buď pozdravený cisár, odsúdení na smrť ťa pozdravujú!

Cucullus non facit monachum.
Kapucňa nerobí mnícha.

Divitiae addunt amicos, a paupere autem et hi quos habuit, separantur.
Bohatý má veľa priateľov, ale málo pravých; chudobný má málo priateľov, ale iba pravých.

Doctrina est fructus dulcis radicis amarae.
Učenosť je sladký plod horkého koreňa. Dubium est initium sapientiae.
Pochybovačnosť je začiatkom múdrosti.

Errare humanum est.
Mýliť sa je ľudské.

Et gaudium et solacium in litteris est.
V liste je aj potešenie, aj útecha.

Homines, quo plura habent, eo ampliora cupiunt.
Ľudia čím viac majú, tým viac si žiadajú.

Liber populus est is, qui nullius alterius populi potestati est subiectus.
Slobodný je ten národ, ktorý nie je podriadený moci nijakého iného národa.

Numqam aliud natura aliud sapientia dicit.
Nikdy nehovorí príroda jedno a múdrosť druhé.

Omne verum simplex.
Všetko pravdivé je jednoduché.

Plus vera ratio valent quam vulgi opinio.
Väčšiu cenu má skutočná pravda ako mienka pospolitéhu ľudu.

Quid dulcius quam habere, quocum omnia audeas sic loqui ut tecum?
Čo je milšie ako mať niekoho, s kým sa smieš o všetkom pozhovárať tak ako so sebou?

Vitam impendere vero.
Život zasvätiť pravde.

Unus pro omnibus, omnes pro uno.
Jeden za všetkých, všetci za jedného.

Trahit sua quemque voluptas.
Každého ťahá jeho záľuba.

Ad conectendas amicitias vel tenacissimum vinculum est morum similitudo.
Na nadviazanie priateľstiev vari najpevnejším putom je podobnosť pováh.

Fata volentem ducunt, nolentem trahuntToho, kto chce, osud vedie, toho kto nechce, ťahá

Lingua lapsa verum dicitPomýlený jazyk vraví pravdu

Maximum remedium irae est moraNajúčinnejším liekom proti hnevu je odklad.

Medicina vinci fata non possuntOsudy sa nedajú premôcť liekom

Melius in Tartarum quam sub iugum!Lepšie je (ísť) do podsvetia (=pekla) ako do otroctva!

Miserum est tacere cogi, quod cupias loquiŽalostné je musieť mlčať o tom, o čom by si chcel hovoriť

Nihil habenti nihil deestTomu kto nič nemá nič nechýba

Nihil sine causaNič nie je bez príčiny

Omnia mea mecum portoVšetko svoje nesiem so sebou

Per angusta ad augustaCez tieseň k nádhere

Per pravum socium vir venit in vitiumVplyvom zlého spoločníka sa človek dostáva na zlé chodníčky

Per risum multum poteris cognoscere stultumSprostého budeš môcť poznať podľa hojného smiechu

Potius sero quam numquam obviam eundum est audaciae temeritatiqueLepšie neskoro ako nikdy treba sa postaviť do cesty bezočivosti a ľahkomyseľnosti

Quod cito fit, cito peritČo chytro vzniká, chytro zaniká

Quot homines, tot sententiaeKoľko ľudí toľko názorov

Quod licet Iovi, non licet boviČo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi

Quod non dedit fortuna, non eripitČo osud nedal, to neberie

Rem tene, verba sequenturOvládaj vec, slová prídu

Saepe discipuli magistros doctrina superantČasto žiaci učenosťou prevyšujú učiteľov

Saepe summa ingenia in occulto latentNajväčšie talenty zostávajú často utajené

Scio me nihil scioViem, že nič neviemSokrates

Si vis amari, ama!Ak chceš byť milovaný, miluj!

Si vis pacem, para bellum!Ak chceš mier, pripravuj vojnu!

Si vis, ut loquar, ipse taceAk chceš, aby som hovoril, ty sám čuš

Stultitia morbus est animiHlúposť je choroba ducha

Sui cuique mores fingunt fortunamKaždému je tvorcom šťastia jeho vlastný charakter

Temeritas est damnare, quod nesciasJe nerozumné odsudzovať to, čo nepoznáš

Ulula cum lupis, cum quibus esse cupisZavýjaj s vlkmi, s ktorými chceš žiť

Vasa vacua plurimum sonantPrázdne nádoby najviac zvuku vydávajú

Vultus est imago animiTvár je obrazom ducha

 

 

 

 

 

 

 

Príbeh poviedky Ťapákovci je formovaný jednoducho,je ľahko zrozumitelný,zábavný a blízky jednoduchému

človeku.Timrava v ňom opisuje rodinu Ťapákovcov,ktorá je typická svojou lenivostou a nechutou pracovať.
Šestnásť členov tejto rodiny sa tlačí v malej chalupe a zjavne im to nevadí.Medzi sebou však majú gazdinú Iľu,ženu gazdu Paľa Ťapáka, ktorá absolvovala štúdia na škole v Sobote. Iľa sa všemožne snaží naučiť Ťapákovcov poriadku a hygienne. Keď zisťuje,že to nejde,rozhodne sa odísť slúžiť do rechtorovho domu.
No predtým dá svojmu mužovi na výber.Buď ona alebo Ťapákovci. Paľovi, jej mužovi

, je tojedno.
O niekoľko týždnov neskôr je Iľa predvolaná k notárovi.Musí si vybrať medzi roľou slúžky alebo dedinskej babice.Vyberá si druhú možnosť,ale k Ťapákovcom sa už nevráti.Odchádza do rodičvského domu,kam po týždni prichádza aj Paľo. Ťapákovci sa zbavili Ili a naďalej žijú vo svojej chalupe.A Iľa s Paľom si žijú v novom veľkom dome.

Nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí 1. svetovej vojny. Všetci sú preľaknutí. Anča Demákovie je nešťastná,, ale i rada, že aspoň muža má pochovaného doma. Anka Matvejovie je zúfalá, lebo jej milovaný muž Ďuro musí odísť na vojnu. Iba Zuza Pekovka cíti zadosťučinenie, že vojna rozdelila Matvejovcov tak, ako kedysi rozdelila Anka ju a Ďura a ona - Zuza bola odsúdená žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Ľud sa díva na vojnu s odporom a páni preto sedliakmi opovrhujú. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň, ktorý i so svojimi priateľmi vychvaľuje vojnu.
Jediný človek, ktorý s nimi nesúhlasí, je Štefan Širický. Páni, a spočiatku i ľudia, sú presvedčení o skorej porážke nepriateľa. Vojna sa však predlžuje a odobratí sú i takí, ktorí boli spočiatku oslobodení od vojenskej služby(napr.Jano Demákovie). Baláň všetkých posmeľuje do boja, ale keď jemu príde povolávací rozkaz, je z neho úplne iný človek. Je bledý, vystrašený a celý chorý. Nakoniec, keď ho nepovolajú, ako keby sa znova narodil. „Nesúci! Veľká radosť ohlušila ho, že teraz už od nej nemohol sa pohnúť."
Odchod mužov zanecháva v rodinách bôľ i mnohé starosti (Demákovci). Ďuro Matvejovie zomiera, z čoho má veľkú radosť Zuza Pekovka. Povolaný je aj Širický. Ešte predtým chcel vyznať Líze lásku, ale keď počuje jej tvrdú reč na dedinských ľudí, vráti sa a je veľmi smutný. Líza sa s ním nakoniec príde rozlúčiť, ale ho ani nepobozká, pretože mamka jej Širického zakazovala. Širický odchádza vyrovnaný na vojnu, kde zomiera pri záchrane nepriateľského vojaka.

Obchodník Ondrej Tráva, ktorý obchoduje každú chvíľu s niečím iným nahromaďuje svoj majetok. Často klame ľudí tak, že sa tvári, že ich pozná a tak od nich môže niečo veľmi ľahko získať. Je ľahké niečo od neho kúpiť, ale prinútiť ho aby kúpil niečo od vás je veľmi ťažké. Hneď má totiž plné ústa toho, že nemá akurát peniaze, tovar je len skladovaný a nepredáva sa atď. Vlani na jarmoku v Podhradí sa zoznámil s Adušom Domanickým. Zoznámili sa znamenite. Hneď sa aj dohodli o obchode. Ondrej mal od Aduša kúpiť sto mier jačmeňa a hneď mu dal aj zálohu s tým, že zajtra si príde po jačmeň.
„Ondrej nemohol podľa sľubu na druhý deň ísť do Domaníc po jačmeň. Obchody ho pripútali k domu.“ Na jarmoku v Svätom Tomášovi videl Aduša spolu s jeho manželkou. Po jarmoku sa pustil do Domaníc. Do dediny došiel až v noci. Pri jednom dome

zastal a zaklopal. Robil sa, že pozná gazdinú a čírou náhodou uhádol aj jej meno. Ondrej žiadal o nocľah a ona privolila. Ráno vyzvedal, či poznajú Aduša a aký to je človek. Dozvedel sa, že niekoľko ľudí už takto podviedol a zmocnil sa ho strach, že on by mohol byť jeho ďalšia obeť.
Vybral sa teda za Adušom a na jeho dvore videl, že Aduš už nemá žiadny majetok. Bol tam aj jeden nedostavaný dom. Adam, ktorý slúžil Adušovi len kvôli svojej žene, mu tiež niečo o Adušovi povedal. Aduš ešte spal.

Ondrej sa rozhodol, že ho zobudí. Aduš hneď ako sa zobudil, išiel sa obliecť a začal rozprávať Ondrejovi o svojich plánoch, o tom, že má báčika v Chochoľove, ktorý je veľmi bohatý a dal mu množstvo vecí. Poukazoval mu celý svoj akože kaštieľ, ale Ondrej chcel svoj jačmeň. Aduš mu na to, že jačmeň už predal. Ondej chcel teda dvojnásobok svojej zálohy späť. Vyhrážal sa mu, že to povie jeho žene, ale ona to už vedela a tak chcel ísť do Chochoľova za báčikom povedať mu aký je Aduš chudák. Aduš mohol byť len rád.
Ondrej rozžialený odišiel z kaštieľa. Vrátil sa späť ku gazdinej Juráňovej, u ktorej prenocoval. Zrazu tam dobehol Adam a Ondrejovi poradil, aby si namiesto zálohy pýtal jaseny, ktoré mal Aduš veľmi rád, pretože ich zasadil jeho starý otec, pod ktorými boli pochovaný jeho príbuzný. Keď sa Aduš dozvedel, že to bol Adamov nápad, hneď ho prepustil. Aduša táto Ondrejova požiadavka zlomila a o týždeň mal Ondrej svoje peniaze späť.

V Ondrášovi Machuľovi zobrazil Martin Kukučín s hlbokým ľudským porozumením typ vyrastajúci na dedine z najbiednejších sociálnych vrstiev dediny. Postava je v novele predstavená znútra a na vykreslenie autor využíva psychologickú a spoločenskú analýzu. To mu umožnilo vytvoriť realistický charakter i všestrannejší obraz

života slovenskej dediny. Z kompozičného hľadiska postava Ondráša do deju vstupuje už hotová

, v jeho pribehu sa už nevyvíja. Téma: Tragický príbeh duševne zaostalého dedinského husiara Ondráša Machuľu, ktorý sa
stal obeťou vybájenej lásky k peknej gazdovskej dievčine Zuzke Bežaňovie. Dej: Ondraš Machuľa, biedny tvor. Hlava

veľká, krytá ostrými vlasmi, ktoré sa ponášajú na zvieraciu srsť, čelo nízke, oči nápadne malé, lícne kosti vypuklé, nos rozpľaštený na kabáč a ústa široké

. Postavu má malú, nevyvinutú, zhrbenú. ľudia na neho s utrpením hľadia a chovajú sa k nemu so šetrnosťou, ako k malému dieťaťu.
Len on sám sa za mrzáka nepokladá, drží sa za pekného. Vie rozoznať, čo je pekné a čo škaredé, no o svojej osobe súdi predpojato. Každý ale rád videl jeho hodných, znášanlivých rodičov, ktorý ich ľutovali za ich nepodareného syna. Ondrášova matka, prezývaná totka, pretože bola v dedine veľmi vážená a jej nadvládu uznávali a chránili všetci dedinčania, svojho syna veľmi milovala.
Ondráša matersky riadila a vyprávala do školy. A chlapec sa dobre učil, pretože v ňom bola badať duša, duša ako u ostatných, čo bolo jedinou potechou i odplatou starostlivej totke. Ondrášov otec ale na svôjho syna ani pozrieť nemohol, hľadal preto úľavu v krčme. Napokon sa totka s manželom nepohodli a totka odišla z domu

k staršej sestre. Po asi dvoch rokoch od chvíľe, čo sa nepohodli, totka sa stáva vdovou. V jeden deň, kedy pásol Ondráš husy, mu Zuzka Bežanovie doniesla obed. Mala jasnú tvár, červenú ako ruža. Červená pera odokrývala dva rady bielych perál. Pre Ondráša to bola stvorená princezná. Zuzka mu povie, že sa nepohodla s Janom Dúbravie, svojim nápadníkom. To Ondráš využije, vypočuje ju a dohodne sa s ňou na svatbe. No netuší, že Zuzka to nemyslí vážne a že sa stal obeťou jej samoľúbosti. S radosťou to povie totke. Tá ho pravdaže odhovára, pretože si uvedomuje, že Zuzka Bežaňovie sa chcela vždy oženiť s Jánom Dúbravovie. Zájde aj za jej matkou, ktorá je prekvapená jej návštevou, pretože sa Zuzka s Jánom Dúbravovie už pohodli. Ondráš ale robil všetky kroky k svadbe.

Daroval Bežaňovým najkrajšiu habarku a opálku, ktoré sám vyrobil, vyhnal im sám husy z domu a zarobil si na vlnu, z ktorej si dal ušiť nohavice na svadbu. Za habarku a opálku si nič nezobral, čo začalo trápiť Bežanku. Zavolala si Zuzku, prehovorila jej do duše a doholi sa, že svadba s Jánom Dúbravovie bude skôr. Ohlášky Jána Dúbravovie so Zuzkou Bežanovie boli v dedine hlavnou témou po niekoľko týždňov. No Ondrášovi sa táto správa ako jedinému nedostala. Stále si myslel, že on bude ženíchom. Dedinský krajčír mu napokon ušil aj cifrovaný oblek na svadbu. V deň svadby ho ale totka zavre do kôlne a schová pred ním oblek. Ondráš sa napokon z kôlne pomocou sekery dostane, ale Zuzka a Ján Dúbravovie sú už po svadbe. Prichádza na svadobnú veselicu, kde je veľmi dobrá nálada. Ondráša ale neprijmú na tanec, z čoho je smutný a sám si ide sadnúť do šopy. Neskoro v noci začne horieť. Pri ohni jediného nájdu Ondráša, ktorého považujú za podpalača a keďže sa všetci boja, že by im aj iné budovy zapálil, poviažu ho. Neskôr sa o neho nezaujímajú. Zastaví sa pri ňom len Zuzka, ale keďže Ondráš celý čas blúzni, tak sa chce s ňou stále vziať a dozvie sa, že už je vydatá za Jána Dúbravovie. Ondráš to pochopí, ale myslí si, že na neho čakali a keď neprichádzal, dali poslať za Jánom. Zuzka sa pokúša vysvetliť mu, že na neho nečakali, no Ondráš ju nepočúval a myslel si svoje. Bežanka medzičasom ale zistí, že jej husy sú v horiacej maštali a chce ich zachrániť. No stodola mala už každú chvílu padnúť. Zuzka Ondráša odviaže a ten sa vrhne do stodoly za husami. No husy sa mu už zachrániť nepodarí a sám v stodole zhorí. Ľudia to považujú za trest boží podpaľačovi.

Rozprávač sa zastavil pri starom richtárovie kraviarovi Macovi Mliečovi, ktorého všetci nazývali „Mliečnikom“. Pýta sa ho ako dlho už u richtára pracuje. Maco to vraj nepočíta, ale už od chlapčenstva. Za prácu však nedostáva peniaze, iba čo ho richtár odieva, dáva mu jesť, piť a pribalí tabaku. A tak ho rozprávač nabáda, aby si poriadne prerátal, koľko peňazí by mal, keby ho gazda každý rok vyplácal. Ale Maco bol s plácou i životom spokojný. Veď richtár mu sľúbil, že sa oňho až do smrti postará a pochová ho. V tom on videl najväčšiu odmenu. Potom sa rozprávač s Macom rozišiel a ďalej už len vyrozprával jeho životný príbeh.
Do služby k richtárovi ho zjednali rodičia a kým ešte žili dostával Maco aj peniaze. No keď pomreli, slúžil už iba za oblečenie, tabak a pálenku. Chcel sa i oženiť, ale žiadna dievka ho nechcela, lebo bol škaredý a napoly hluchý. A tak Maco pokračoval v svojej robote pri koňoch. Keď jedny ostareli, gazda mu kúpil druhé. Tie, ešte nevycvičené, sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho síce dal do nemocnice, ale noha mu aj tak ostala krivá a stále ju vláčil za sebou. Potom išiel slúžiť k volom a keď zostarol ku kravám. Zo zvieratami i spával. Najprv pri koňoch, neskôr v telínci. Chválil si, že mu tam neťahá a teliatka mu neublížia. Do čeľadnej, k ostatným paholkom, teda veľmi nechodil a dokonca i jedlo mu vynášali von. V jeseni začal Maco polihovať, premáhala ho slabosť, v nohe mu štiepalo a trápil ho kašeľ. Nepomáhali mu už žiadne bylinky. Po Vianociach prišli tuhé mrazy a Maca v telinci drgotalo. Ešte viac sa mu prihoršilo, už ani jesť nechcel. Cítil, že sa blíži jeho koniec a išiel sa vyrovnať s gazdom. Nechcel mu ostať niečo dlžný. Ale práve naopak, gazda mal vyplatiť Maca. Peniaze mu sľúbil na ráno. No Maco povedal, aby ho za ne radšej dôstojne pochoval. Potom mu poďakoval, že sa oňho staral, a pobozkal mu ruku. Vtedy sa niečo pohlo i v richtárovom svedomí. Škoda len, že už bolo neskoro. Maco v noci zomrel. Gazda vystrojil krásny pohreb, tak ako sľúbil. Celá dedina ho chválila, len sluhovia si pošepkávali, že však ho mal aj za čo pochovať.

Mate Berac sluzi ako namornik u kapitana Luku Dubcica. Luka
Dubcic zbohatol a postavil si dom, ozenil sa s Anzulou.

Aj Mate
sa ozenil, no zostal tezakom (rolnikom). Ludia si ho vazili. Ma
dve dcery - Matiju a Katicu a tiez syna Ivana. Ivan si zobral za
manzelku Baricu. No jej sa znepaci Ivanovo postavenie v dome.
Chce, aby odisli do Ameriky. No Mate to nakoniec prekazi. Na
fieru (hostinu) sa vracaju dcery domov zo sluzby. Matica oznami,
ze si nasla znamost. Katica je zalubena s Paskom Bobicom. No ona
si uvedomuje rozdiel medzi zivotom sedliakom a panov, zivotom,
aky chcela zit. Do Katice sa zalubi Miko Dubic, syn Luku. Ten uz
vsak nezije. Tancuje s nou cely vecer, pokym si po nu aj po
sestru nepride Mate. Az doma im vysvetlil, preco to urobil.
Vedel o urcitej hranici medzi zemanmi a sedliakmi. Aj Niko
vzbudil pohorsenie svojim konanim. Na druhy den Niko vyznal
Katici lasku a ona ju opatovala. Rano odisli obe sestri spat do
sluzby. Niko sa zo svojou laskou zdoveril matke, ktora od zmatku
s tym nesuhlasila, no nechala ho. Dohodli sa, ze to povedia
Matemu a Katica vystupi zo sluzby. Matku to rozosmutilo, pretoze
chcela, aby si zobral Doricu. Anzula sa o tom porozpravala
s Matem. Ten nesuhlasil s tym, aby sedliacka mala nieco so
zemanmi. Ale napriek tomu sa nechcel starat do lasky svojich
deti. Katica sa vratila a Niko chodil za nou chodil skoro kazdy
den. Paska Boricu to velmi ranilo, lebo Katicu lubil. Nastal
zber hrozna. Niko ako hospodar sa musel venovat oberaniu. Katica
si uvedomila rozdiel medzi zivotom tezakov a zemanov na navsteve
u Dubciicovcov. Zandome, Nikov najlepsi priatel si vsimol
otvorene nepriatelstvo medzi Nikom a Paskom. Paskovi poradil,
aby si isiel zarobit majetok do sluzby, aby sa viac zapacil
Katici. Nasiel si cas aj pre nu. Raz sa rozpravali s Katicinou
matkou, ktora chcela, aby jej dcera bola bohata. Vycitala
Nikovi, ze Katici nedal ziadny darcek. Niko si uvedomil urcitu
podobnost medzi matkou a dcerou a zacal sa viac zaujimat
o Doricu. Ilija sa zacne uzdravovat a Anzula sa na oslave
rozhodla prichystat jedlo, ktore varila Dorica. Tak sa Anzula
snazila pomoct Dorici. Dorica vyborne navarila a vyobliekala sa.
Zapacila sa Nikovi. Uprostred zabavy prisla Katica, ktoru dala
Anzula pozvat, aby si Niko uvedomil rozdiel medzi zemanmi
a tezakmi, co sa jej podarilo. Ked boli Katica a Dorica sami,
velmi sa pohadali. Tak ich nasiel Niko. Katica si uvedomila, ze
ho stratila. Kvoli tomu bola dlho nestastna. Zandome Nikovi
poradil, aby si vzal Doricu a Katicu nechal Paskovi. Na
divadelnom predstaveni sa vsetci: Danica, Katica, jej matka,
Niko, Anzula, Zandome zidu.

Niko sa venoval Dorici. Ku Katici sa
prikrcil Pasko, no ona sa s nim nechcela rozpravat. Mate ochorel
a jeho stav sa stale zhorsoval. S Anzulou sa dohodol o detoch.
Povedala mu o Dorici a on suhlasil. Pasko s Anzulou isli za
Katicou a zlomili jej odpor. Mate pozehnal Dorici s Nikom.
Zmieril vsetkych so vsetkymi. Zandome sa chce s Nikom pustit do
obchodovania. Chory Mate umiera a vsetci za nim smutia.

Je tu pridané video ako naša trieda 2.AG vyhrala volejbal  ku Dňu študentstva a Dňu boja za slobodu a demokraciu ktorý sa konal na CSŠ sv. Cyrila a Metoda v Humennom 15.11.2010