Jozef Gregor Tajovský- Maco Mlieč

Rozprávač sa zastavil pri starom richtárovie kraviarovi Macovi Mliečovi, ktorého všetci nazývali „Mliečnikom“. Pýta sa ho ako dlho už u richtára pracuje. Maco to vraj nepočíta, ale už od chlapčenstva. Za prácu však nedostáva peniaze, iba čo ho richtár odieva, dáva mu jesť, piť a pribalí tabaku. A tak ho rozprávač nabáda, aby si poriadne prerátal, koľko peňazí by mal, keby ho gazda každý rok vyplácal. Ale Maco bol s plácou i životom spokojný. Veď richtár mu sľúbil, že sa oňho až do smrti postará a pochová ho. V tom on videl najväčšiu odmenu. Potom sa rozprávač s Macom rozišiel a ďalej už len vyrozprával jeho životný príbeh.
Do služby k richtárovi ho zjednali rodičia a kým ešte žili dostával Maco aj peniaze. No keď pomreli, slúžil už iba za oblečenie, tabak a pálenku. Chcel sa i oženiť, ale žiadna dievka ho nechcela, lebo bol škaredý a napoly hluchý. A tak Maco pokračoval v svojej robote pri koňoch. Keď jedny ostareli, gazda mu kúpil druhé. Tie, ešte nevycvičené, sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho síce dal do nemocnice, ale noha mu aj tak ostala krivá a stále ju vláčil za sebou. Potom išiel slúžiť k volom a keď zostarol ku kravám. Zo zvieratami i spával. Najprv pri koňoch, neskôr v telínci. Chválil si, že mu tam neťahá a teliatka mu neublížia. Do čeľadnej, k ostatným paholkom, teda veľmi nechodil a dokonca i jedlo mu vynášali von. V jeseni začal Maco polihovať, premáhala ho slabosť, v nohe mu štiepalo a trápil ho kašeľ. Nepomáhali mu už žiadne bylinky. Po Vianociach prišli tuhé mrazy a Maca v telinci drgotalo. Ešte viac sa mu prihoršilo, už ani jesť nechcel. Cítil, že sa blíži jeho koniec a išiel sa vyrovnať s gazdom. Nechcel mu ostať niečo dlžný. Ale práve naopak, gazda mal vyplatiť Maca. Peniaze mu sľúbil na ráno. No Maco povedal, aby ho za ne radšej dôstojne pochoval. Potom mu poďakoval, že sa oňho staral, a pobozkal mu ruku. Vtedy sa niečo pohlo i v richtárovom svedomí. Škoda len, že už bolo neskoro. Maco v noci zomrel. Gazda vystrojil krásny pohreb, tak ako sľúbil. Celá dedina ho chválila, len sluhovia si pošepkávali, že však ho mal aj za čo pochovať.