Martin Kukučín - Neprebudený

V Ondrášovi Machuľovi zobrazil Martin Kukučín s hlbokým ľudským porozumením typ vyrastajúci na dedine z najbiednejších sociálnych vrstiev dediny. Postava je v novele predstavená znútra a na vykreslenie autor využíva psychologickú a spoločenskú analýzu. To mu umožnilo vytvoriť realistický charakter i všestrannejší obraz

života slovenskej dediny. Z kompozičného hľadiska postava Ondráša do deju vstupuje už hotová

, v jeho pribehu sa už nevyvíja. Téma: Tragický príbeh duševne zaostalého dedinského husiara Ondráša Machuľu, ktorý sa
stal obeťou vybájenej lásky k peknej gazdovskej dievčine Zuzke Bežaňovie. Dej: Ondraš Machuľa, biedny tvor. Hlava

veľká, krytá ostrými vlasmi, ktoré sa ponášajú na zvieraciu srsť, čelo nízke, oči nápadne malé, lícne kosti vypuklé, nos rozpľaštený na kabáč a ústa široké

. Postavu má malú, nevyvinutú, zhrbenú. ľudia na neho s utrpením hľadia a chovajú sa k nemu so šetrnosťou, ako k malému dieťaťu.
Len on sám sa za mrzáka nepokladá, drží sa za pekného. Vie rozoznať, čo je pekné a čo škaredé, no o svojej osobe súdi predpojato. Každý ale rád videl jeho hodných, znášanlivých rodičov, ktorý ich ľutovali za ich nepodareného syna. Ondrášova matka, prezývaná totka, pretože bola v dedine veľmi vážená a jej nadvládu uznávali a chránili všetci dedinčania, svojho syna veľmi milovala.
Ondráša matersky riadila a vyprávala do školy. A chlapec sa dobre učil, pretože v ňom bola badať duša, duša ako u ostatných, čo bolo jedinou potechou i odplatou starostlivej totke. Ondrášov otec ale na svôjho syna ani pozrieť nemohol, hľadal preto úľavu v krčme. Napokon sa totka s manželom nepohodli a totka odišla z domu

k staršej sestre. Po asi dvoch rokoch od chvíľe, čo sa nepohodli, totka sa stáva vdovou. V jeden deň, kedy pásol Ondráš husy, mu Zuzka Bežanovie doniesla obed. Mala jasnú tvár, červenú ako ruža. Červená pera odokrývala dva rady bielych perál. Pre Ondráša to bola stvorená princezná. Zuzka mu povie, že sa nepohodla s Janom Dúbravie, svojim nápadníkom. To Ondráš využije, vypočuje ju a dohodne sa s ňou na svatbe. No netuší, že Zuzka to nemyslí vážne a že sa stal obeťou jej samoľúbosti. S radosťou to povie totke. Tá ho pravdaže odhovára, pretože si uvedomuje, že Zuzka Bežaňovie sa chcela vždy oženiť s Jánom Dúbravovie. Zájde aj za jej matkou, ktorá je prekvapená jej návštevou, pretože sa Zuzka s Jánom Dúbravovie už pohodli. Ondráš ale robil všetky kroky k svadbe.

Daroval Bežaňovým najkrajšiu habarku a opálku, ktoré sám vyrobil, vyhnal im sám husy z domu a zarobil si na vlnu, z ktorej si dal ušiť nohavice na svadbu. Za habarku a opálku si nič nezobral, čo začalo trápiť Bežanku. Zavolala si Zuzku, prehovorila jej do duše a doholi sa, že svadba s Jánom Dúbravovie bude skôr. Ohlášky Jána Dúbravovie so Zuzkou Bežanovie boli v dedine hlavnou témou po niekoľko týždňov. No Ondrášovi sa táto správa ako jedinému nedostala. Stále si myslel, že on bude ženíchom. Dedinský krajčír mu napokon ušil aj cifrovaný oblek na svadbu. V deň svadby ho ale totka zavre do kôlne a schová pred ním oblek. Ondráš sa napokon z kôlne pomocou sekery dostane, ale Zuzka a Ján Dúbravovie sú už po svadbe. Prichádza na svadobnú veselicu, kde je veľmi dobrá nálada. Ondráša ale neprijmú na tanec, z čoho je smutný a sám si ide sadnúť do šopy. Neskoro v noci začne horieť. Pri ohni jediného nájdu Ondráša, ktorého považujú za podpalača a keďže sa všetci boja, že by im aj iné budovy zapálil, poviažu ho. Neskôr sa o neho nezaujímajú. Zastaví sa pri ňom len Zuzka, ale keďže Ondráš celý čas blúzni, tak sa chce s ňou stále vziať a dozvie sa, že už je vydatá za Jána Dúbravovie. Ondráš to pochopí, ale myslí si, že na neho čakali a keď neprichádzal, dali poslať za Jánom. Zuzka sa pokúša vysvetliť mu, že na neho nečakali, no Ondráš ju nepočúval a myslel si svoje. Bežanka medzičasom ale zistí, že jej husy sú v horiacej maštali a chce ich zachrániť. No stodola mala už každú chvílu padnúť. Zuzka Ondráša odviaže a ten sa vrhne do stodoly za husami. No husy sa mu už zachrániť nepodarí a sám v stodole zhorí. Ľudia to považujú za trest boží podpaľačovi.