Neuveriteľný príbeh

Dom grófa Černina

     Táto príhoda sa stala roku 1925. Moji rodiča v čase veľkej nezamestnanosti, za prvej ČSR, našli prácu v Rakúsku, na veľkostatku grófa Černina v Štajersku. Prišli tam aj so skupinou iných robotníkov. Otec viedol žatevné práce, matka sa starala o kuchyňu. Ubytovaní boli vo veľkom jednoposchodovom starom dome. Rodičia na prízemí, robotníci na poschodí. O tom starom dome kolovali medzi miestnym obyvateľstvom rôzne fámy.
     Čoskoro sa to, o čom sa iba pošepkávalo, teda, že v dome straší, aj potvrdilo. V noci tam totiž bolo počuť ťažké kroky, šramot a búchanie. V starých vstavaných skriniach na chodbách s odloženým šatstvom a rôznym haraburdím sa neustále niekto prehraboval, kutral, hrmotil. Zvuky končili silným zaplesknutím veka truhlice a vzďaľujúcimi sa krokmi, po schodoch dolu. Ľudia zo začiatku žartovne podozrievali jeden druhého. Lenže po ťažkej práci sa potrebovali aj vyspať a hartušenia už bolo priveľa. Môj otec sa rozhodol potajme urobiť kontrolu, či takto náhodou „nestraší“ niektorý z robotníkov. Robotníci však ležali vo svojich posteliach, nechýbal nik, a napriek tomu hrmot zaznieval.
     Pomaly si všetci na tieto javy akosi zvykli, až kým sa neprihodila ďalšia nepochopiteľná záhada. Keď moji rodičia prišli do Rakúska, matka už bola vo vysokom stupni tehotenstva. Ja som sa narodila v tom strašidelnom dome. Mama mala ako pomocníčku pri práci tamojšiu rakúsku obyvateľku. Tá sa ponúkla, že mame pri pôrode pomôže a vybaví aj iné potrebné veci. A skutočne aj prichystala lôžko pre rodičku, izbu vykropila svätenou vodou, okolo postele urobila veľký kruh trojkráľovou kriedou. Ja som sa narodila ráno o pol deviatej. Pani N. asistovala pri pôrode, všetko bolo v najlepšom poriadku. Prisľúbila tiež, že na druhý deň ráno príde opäť. V prvú noc po pôrode mamu prebudili akési čudné zvuky. Počula, ako sa v dome otvorili chodbové dvere a blížili sa zvláštne kroky. Ťažké, až šuchtavé. Zastali pred dverami, za ktorými matka ležala. Na dverách bolo malé okienko, v ňom sa objavilo svetielko a zaznel detský plač. Matka sa ihneď pozrela vedľa seba, ja som však sladko spala. Prišlo jej preto na um, že možno za dverami stojí pani N. s nejakým iným bábätkom, a že jej treba ísť otvoriť. Posadila sa na posteli, no vstať nemohla. Zakričala na otca, ktorý spal vo vedľajšej izbe, aby išiel otvoriť on. Ten sa však, hoci na neho volala veľmi silno, vôbec nezobudil. Od strachu preto začala volať takto: „Bože môj, Bože môj, pomôž!“ Vtedy svetielko zmizlo, kroky sa vzďaľovali preč a vchodové dvere buchli tak silno, akoby udrel hrom. Až tento hluk prebudil otca. Pribehol za mamou, čo sa robí. Ona mu vyčítala, prečo tak silno spal. Pretože na žiadne iné vysvetlenie prísť nevedela, tvrdila otcovi, že za dverami určite bola pani N. aj s nejakým iným bábätkom a teraz, keď sme ju dnu nevpustili, sa naisto urazí. Na druhý deň však prišla pani N. k mame tak, ako sľúbila. Keď jej spomenuli nočnú príhodu, začala sa prežehnávať. Rodičom povedala, že ona má deti už veľké a v noci by sama nikde nešla. O tom, čo sa v noci v dome udialo, sa rýchlo roznieslo k ľudom a dostalo sa to až k pánovi grófovi. Ten nariadil, aby ma ihneď pokrstili. Kmotrovstvom poveril svojho správcu. Narodila som sa 24.júna a 25.júna som už bola pokrstená, čo potvrdzuje aj môj krstný list. Po krste nočné návštevy prestali. Až vtedy mama pochopila, prečo pani N. venovala toľko pozornosti jej lôžku novorodičky (vysvätenie izby,...). Údajne sa stali prípady, keď nečisté sily vymenili ešte nepokrstené dieťa za tzv. podhodka.
     Na záver ešte uvediem aj to, že hoci pán gróf bol so všetkými robotníkmi veľmi spokojný a dobre im za prácu zaplatil, na budúcu sezónu tam všetci do jedného odmietli prísť.